Pozadie príbehu temného elfa

Ukrutní temní elfovia sú prívržencami mocibažného Kultu mŕtvych, ktorý sa odštiepil od čistej a vznešenej rasy elfov. Milujú násilie, zvuk lámajúcich sa kostí a pach čerstvej krvi. Sú to assassini, zakrádajúci sa v tieni, uprednostňujúci boj zblízka a otrávenú oceľ. Ich spoločnosť je organizovaná ako prísne hierarchický matriarchát túžiaci rozšíriť svoju temnú ríšu. Znalosť mágie je vyhradená iba krutým kňažkám kultu. Mužskí bojovníci temných elfov majú zaobchádzanie s mágiou prísne zakázané.

Mladíci si osvoja rituálne techniky neozbrojeného boja zblízka a zaobchádzanie s otrávenými bodnými zbraňami. Mnohí protivníci sa nedostanú ani do ich blízkosti: ich zručnosť s pascami je legendárna. Keď je protivník oslabený a zmätený, triafajú útoky mrštného temného elfa ako smrteľný vír z pästí a ocele. Temní elfovia sú vynikajúci taktici, ktorí s pomocou vrhacích pascí spôsobujú protivníkovi nesmierne zranenia. Pri výbere zbraní nepoznajú zľutovanie: nepriateľov najprv omráčia, oslepia, otrávia a potom na nich neúnavne dorážajú zblízka dovtedy, až kým neklesnú mŕtvi k zemi.

Už raz, na počiatku ľudských dejín, mali kňažky matriarchátu temných elfov vládu nad svetom na dosah. Využili nedbanlivosť serafíniek a ukradli z ich opatery päť elementov tvoriacich srdce Ancarie, ktoré malo chrániť svet pred vládou temna. Vďaka moci elementov porazili lesných elfov i serafínky, ale nedokázali si poradiť s obrovskými sekerami trpazlíkov z Gnarlingenu. Tí im utŕžili porážku a zachránili tri z piatich elementov.

A boli to opäť trpazlíci z Gnarlingenu, vtedy už Gnarlstadtu, ktorí pomohli Aarnumovi a jeho armáde rytierov zničiť hlavnú pevnosť temných elfov Mhurag-Nar v úrodnom centre Ancarie. Na jej ruinách Aarnum vybudoval hlavné sídlo ancarijských kráľov, Braverock Castle. Temní elfovia sa však trpazlíkom za spôsobené porážky pomstili. Za vlády Aarnumovho mladšieho syna Morgasta dobili a spustošili trpazlíčie mesto Gnarlstadt. Podzemné haly trpazlíkov premenili na svoju hlavnú pevnosť Zhurag-Nar, z ktorej začali ovládať severovýchodné oblasti Ancarie.

Z osobného denníka

Krv iniciačného obradu by bola iste taká sladká ako jej ťažká vôňa, ktorá ešte stále dráždi moje nozdry. Ale navždy som opustil zvyky Elfov zo Zhurag-Nar. Namiesto toho, aby som počas obradu zasvätenia mužnosti zabil prekrásnu elfku Maegalcarwen a napil sa jej krvi, oslobodil som lesnú stopárku, ktorá ma po mnohé mesiace prenasledovala v mojich snoch.

Ale odkedy sme opustili temnú pevnosť, sledujú nás Elendiar, mladí zabijaci môjho národa, ktorí sa chcú vyznamenať v boji. Túžia ochutnať elfskú krv skôr, ako z tela obete vyprchá život.

Keď som však začul rušivé volanie tejto sirény, prisahal som ochrániť ju vlastnou krvou. Je to akoby mi počarovala...

Podľa textov z oficiálnej stránky Sacred a úryvkov z logbooku preložila a prerozprávala Electra.