Pozadie príbehu upírky

Nosferato, všeobecne známy ako upír, je obzvlášť ľstivý tvor. Zlý a zákerný, rýchlejší a čulejší ako iné nemŕtve bytosti, žije z krvi živých. Svojim krvilačným bozkom má schopnosť vytvoriť si z obete pokorného sluhu. Upír nie je ošklivý ani zúrivý tvor, treba byť pred ním ostražitý, pretože ho obklopuje aura dobrej výchovy, uhladenosti, pôvabu a elegancie. Zjavuje sa v noci a má schopnosť nenápadne zmeniť tvar. Počas dňa je zraňovaný slnečným svetlom, ktoré ho v upírej podobe môže spáliť na smrť. Našťastie upíri sa vyskytujú v Ancarii iba vo veľmi nepatrnom počte. Najznámejší je prípad mladej šľachtičnej v rytierskych službách kráľa Aarnuma I., ktorá sa stala obeťou kráľovnej upírov v bitke pri Mhurag-Nar. Niekdajší vznešený ženský rytier sa stal hrôzostrašnou bytosťou, ktorá po stáročia bezcieľne vraždila. Záchrana pre Silver Creek a celú krajinu prišla v časoch Valoriana, keď jedna serafínska bojovníčka dobrovoľne obetovala svoj život a prinavrátila netvorovi dušu.

Krv anjelskej bytosti dala bezduchej upírskej bytosti nielen dušu, ale umožnila jej vziať na seba pôvodnú rytiersku podobu a v tejto podobe sa dokonca vystaviť slnečnému svetlu. Prebudená z krvavého oparu, ukrýva sa upírka pred svetom až kým nepríde k rozhodnutiu kajať sa za stáročia zločinov v službách dobra. Počas dňa je zručnou bojovníčkou zblízka, v noci sa prediera na povrch jej skutočná podoba upíra: mrštne ako dravec trhá démonická postava noci svoje obete drápami. Svojimi krvavými bozkami dokáže urobiť z protivníkov poslušných nasledovníkov. Slnečné svetlo jej však ubližuje ak zotrvá v upírej podobe vo dne. Iba v noci a v hlbokých jaskyniach je naozaj vo svojom živle. Napriek nebezpečenstvu, ktoré prinášajú slnečné lúče, v tvrdých bojoch často berie na seba podobu upíra aj za denného svetla. Lepšie v boji zhorieť ako vykrvácať, aj počas dňa bojuje vo svojej upírej podobe naozaj efektívne.

Z osobného denníka

Čo za vrtošijný osud ma viedol? Som.. bola som ... rytierkou, ktorá pred tisícročím stála po boku kráľa Aarnuma I. keď obsadil pevnosť Mhurag-Nar. Ale netvor číhajúci v hlbinách tej prekliatej pevnosti Dark Elfov ma svojimi po krvi bažiacimi bozkami odsúdil na život v ríši tieňov.

Ako služobníčka temnoty a dobrovoľný spoločník pekla som desila krajinu mnohé storočia až kým... ach áno, kým sa moje pery nedotkli krvi serafína. Spaľujúce muky nenávidenej slnečnej žiary mi prinavrátili dušu. Umožnili mi premeniť sa naspäť do ľudskej podoby aj počas dňa bez nebezpečenstva uhorieť.

Ale táto duša je uväznená v obludnom tele upírky, netvora, ktorý tak nesmierne miluje krv! Som však rozhodnutá hľadať odpustenie v rytierskej podobe. Obávam sa však, že počas noci sa beštia vyslobodí...

Podľa textov z oficiálnej stránky Sacred a úryvkov z logbooku preložila a prerozprávala Electra.