Počiatky Ancarie. Ríša Aarnuma I.

(Book of History I - The Origins of Ancaria)

Pred tisícročím v krajine Ancaria v časoch vlády Serafínov.

Sophia, Najvyššia kráľovská kňažka a Strážkyňa kláštorných pevností Serafínov, zanechala po svojej smrti svojmu synovi Aarnumovi monastery Icecreek Dale. Divý a nezávislý Aarnum vyrástol v časoch, keď Orkovia a Temní Elfovia plienili krajinu prinášajúc jej obyvateľom zdesenie a smrť. Serafínov ubúdalo a ich moc slabla. Odmietli pomôcť Aarnumovi v boji proti nepriateľom a preto sa stiahol do pevnosti Tyr-Fasul v elfských lesoch. Po čase sa mu podarilo zozbierať pomerne silnú armádu žoldnierov a skúsených rytierov. Najvyššiu kráľovskú kňažku zbavil moci a s veľkou armádou zloženou zo svojich oddielov a trpazlíkov z Gnarlstadtu zaútočil na pevnosť Dark Elfov Mhurag-Nar a vyhnal ich (v tejto bitke bojovala i naša upírka, v tom čase ešte ženský rytier). Pevnosť premenoval na Braverock Castle a stala sa jeho hlavným sídlom potom, ako sa vyhlásil kráľom Aarnumom I. a pozbavil Serafínov privilégií. Jeho synovia pokračovali v rozširovaní impéria a vládli železnou rukou nad krajinou. Rytieri, zlodeji a bandy násilníkov prečesávali krajinu zabíjajúc každého Orka a Temného Elfa, ktorý im prišiel pod ruku.

Potoky krvi

(Book of History II - The Sea of Blood)

Morgast, druhorodený syn zakladateľa ríše Aarnuma I., sa ukázal byť mimoriadne krutým a nemilosrdne prenasledoval kúzelníkov, bosorky, cigáňov a potulných umelcov. Medzi hlavnou pevnosťou ríše Braverock Castle a starou kláštornou pevnosťou Icecreek Dale si postavil vlastnú pevnosť Thunderstone Castle, ktorá sa však stala medzi obyvateľmi známa pod menom Crow's Rock Castle pre tisícky vrán a havranov, ktoré v kŕdľoch krúžili nad pozostatkami jeho obetí.

V časoch jeho vlády sa zo severu pohli na útok Temní Elfovia, už dlho číhajúci na pomstu, a vyplienili trpazlíčiu pevnosť Gnarlstadt. Opevnili sa na jeho ruinách a vybudovali pevnosť Zhurag-Nar, odkiaľ začali ovládať severovýchodné provincie Ancarie.

Piesočná divočina

(Book of History III - The Wilderness of Sand)

Orkovia, ktorí voľakedy obývali celú Ancariu, sú vytláčaní na východ a juh. Kým na východe ich buď zotročia alebo zabijú Temní Elfovia, hordy vyhnané kráľovskými oddielmi do pustatiny Khorad-Nur na juhu sú odsúdené na živorenie a nomádsky spôsob života.

Ale drsný život posilnil Orkov. Hordy uctievajú vojenské kulty a ich život je určovaný zákonom silnejšieho. Zatiaľ čo do šľachtických domov kráľovstva prenikajú dvorské spôsoby, Orkovia sa čoskoro naučili prežiť v pustatine a začali vyrábať výzbroj a zbrane v kováčskych dielňach svojich dedín a horských osídlení.

V nasledujúcich storočiach je juh kráľovstva čoraz častejšie pustošený lúpežnými nájazdmi Orkov, ktorých rastúca moc láka aj iné chamtivé rasy: obri, goblini a trollovia dobrovoľne vstupujú do orkovských oddielov.

Vojny o dedičstvo

(Book of History IV - The Kinsman Wars)

Za vlády Vladimíra VI. hrozil kráľovstvu rozpad. Šľachtický rod DeMordrey (rod priamych potomkov Morgasta I.), rod Obvilidon na východe a rod Mascarell na juhozápade, zápasia o následníctvo trónu a trhajú kráľovstvo na samostatné barónstva, ktoré sú povinné poslušnosťou iba samotnému kráľovi. Temní Elfovia nachádzajú v rodine Vladimíra DeMordrey dobrovoľných spojencov, a spolu rozprestrú nad kráľovstvom tieň intríg a atentátov, v dôsledku ktorých vyhynú celé šľachtické rody, medzi inými aj rody Obvilidon, Ransenmar a Wiedenfeld.

Ale Vladimírov režim teroru siaha ďalej. Nielen v barónstve DeMordrey, ale na území celého kráľovstva sú prenasledovaní mágovia. Na žiadosť barónky Magdaleny of Mascarell zastaví Vladimír prenasledovania a popravy a nechá čarodejníkov deportovať do vzdialených regiónov temných bažín na východe. V Údolí Hviezd sú odsúdení na život v chudobe a nebezpečenstve.

Magdalena of Mascarell zaplatila za tento milosrdný čin vysokú cenu. Musela sa vydať za Vladimírovho syna Alexora, ktorý čoskoro svoju mladomanželku v záchvate zúrivosti ubil na smrť.

Koniec tyranie

(Book of History V - The End of Tyranny)

Princ Valorián, priamy potomok Aarnuma I. poslaný Alexorom I. do vyhnanstva, vyrastá v exile v kláštornej pevnosti Icecreek Dale. Jedného dňa, počas vychádzky na koni, zachráni pred skupinou DeMordrey vojakov hovorkyňu Elfov z Tyr-Hadar, Laralasu. Počas tohoto incidentu príde Valorian takmer o život a unikne smrti iba vďaka liečiteľským schopnostiam Elfov, ktorí mu prinavrátia zdravie pri Strome života, neďaleko dediny Timberton.

Laralasu jeho hrdinská obetavosť dojala natoľko, že sa do neho zaľúbila. Valorián našiel v Elfoch silných a odvážnych spojencov. S ich pomocou a za podpory Serafínov z Icecreek Dale Valorián v bitke pri Faeries Crossing zvrhol kráľa Alexora z trónu a nasadil si na hlavu kráľovskú korunu.

Za vlády Valoriána I. skončili hrôzovláda a nevoľníctvo v krajine. Čarodejníci sa smeli vrátiť do krajiny a bol zavedený úrad kráľovského čarodejníka, zatiaľčo Serafíni získali postavenie paladínov a nepodliehali naďalej žiadnej svetskej jurisdikcii v ríši. Valorián však obetoval ríši osobné šťastie. Nemohol sa oženiť s Laralasou. Aby s rodom DeMordrey uzavrel mier, vzal si Alexorovu neter, Moridyu DeMordrey.

Obdobie mieru

(Book of History VI - The Era of Peace)

Valorianov vnuk je kráľ Aarnum X. Jeho moc je založená na stabilnom obchodnom a daňovom systéme, ktorý siaha do všetkých kútov ríše. Elfovia z Tyr-Hadar posielajú lesných stopárov na podporu kráľovských rangerov zatiaľčo Serafíni zabezpečujú mier a právo.

Vzťahy s rodom DeMordrey boli posilnené novou alianciou. Vladimír DeMordrey je najvyšším kráľovským poľným maršalom, ochrancom ríše a podliehajú mu najlepšie vycvičené a najmocnejšie vojenské oddiely. Mladý barón DeMordrey úspešne chráni kráľovstvo opevnením mesta Bravewall. Toto rozhodnutie však zároveň znamená, že ekonomicky významné mestá Gloomoor, Highmarsh a Moorbrook sú odrezané od obranných síl kráľovstva.

Kráľov syn, princ Valor, v súčasnosti bojuje na juhu kráľovstva proti nepokojným Orkom. Ešte si nevybral nevestu, ale za najkrajšie a najžiadanejšie dámy kráľovstva sú považované Druusa DeMordrey a Varia von Heckenheim.

Podľa textov z oficiálnej stránky Sacred preložila a prerozprávala Electra.